nedeľa 20. októbra 2013

QUARK

Milí priatelia,

už viem, ako prišiel Alfred Hitchcock na námet svojho hororového filmu Vtáky. Dnes ráno sme odchádzali z domu a vtom sa obloha zatmela, rozvrešťala tisíckami škorcov. Usadili sa na stromoch neďaleko nášho domu a ja som mala pocit, že nastáva koniec sveta. Štebotali, premiestňovali sa, mechrili sa na konároch. Po troch minútach som si myslela, že určite ohluchnem a navyše sa ma chytala nevysvetliteľná hrôza, odporujúca zdravému rozumu. Stačilo však len tlesknúť rukami, tisíce krídel sa zatrepotali a vzlietli.  Vytvorili kŕdeľ, prelievajúci sa ponad autá na ceste, ktoré v panike brzdili, trúbili a blikali. Škorce sa valili ako veľké vlny, krúžili, rozlievali sa a znova sa spájali, odlietali i prilietali. Potom sa  obrovské množstvá vtákov premiestnili na polia s dosiaľ nepozbieranou slnečnicou, neopovrhli sadom so slivkami, kým nakoniec nepokryli každučký koreň nechráneného vinohradu. Ich majiteľ už tohto roku úrodu dozberal… Pri potlačení strachu som sa upokojovala myšlienkou na nášho kmeňového autora a známeho ornitológa Miroslava Sanigu s jeho poetickou dušou. Viem si predstaviť, ako pri preletoch takéhoto vreštiaceho mraku počuje tóny valčíka a spája si lahodnú hudbu s neuveriteľným pohybom kŕdľa. Zauvažovala som. Zgrupovanie vtákov, a teda aj škorcov je predzvesťou odletu do zimovísk. Ako sa však vtáky dajú dohromady?