Kedy nás osvieti?
V týchto týždňoch a mesiacoch sa intenzívne hovorí o reforme školstva. Je všeobecne známe, že naše školstvo „trochu“ zaspalo dobu, tlačí do hláv žiakov obrovské množstvo faktov a smeruje ich k memorovaniu schematických postupov. Naopak, absentuje výchova k samostatnému kreatívnemu, ale aj kritickému mysleniu, k vyhľadávaniu informácií, ich analýze, spracovaniu, prezentácii, k schopnosti riešiť problémy atď. Na „výstupe“ by mal byť mladý človek naozaj pripravený na život, ktorý vie, čo chce, má vytvorený rebríček hodnôt, je pripravený prekonávať prekážky.
Podľa prvých informácií chce MŠ túto situáciu riešiť najmä znížením celkového objemu informácií. Pokiaľ však má byť reforma úspešná a má priniesť očakávaný výstup, treba ísť oveľa viac do hĺbky. Ja sa necítim kompetentný radiť múdrejším a povolanejším od seba, ale predsa len si neodpustím zopár postrehov.
Jedná z vecí, ktoré mi chýbali počas školskej „éry“, bola skutočnosť, že všetky vedomosti, ktoré sme museli do seba dostať, boli izolované, neboli navzájom poprepájané, neboli prepojené s inými predmetmi, nezískali sme nadhľad, ako ich môžeme neskôr využiť v praxi, v živote. Keď som končil vysokú (terajšiu FEI STU), stále som čakal, kedy konečne zužitkujeme tú ťažkú teóriu, s ktorou sme sa trápili v prvých ročníkoch... Nedočkal som sa, ale možno je to teraz už iné.
Je známa skutočnosť, že deti celkom nevedia odhadnúť, čo ich baví, čo im ide, na čo „majú“ (a na čo zase nie), čo by chceli robiť v živote, na akej strednej či vysokej škole by mali pokračovať. Tu by som videl priestor pre typológa, ktorý by pravidelne, napr. na ročnej báze, pomáhal žiakom, študentom zorientovať sa v samých sebe. Mnohí mládežníci by boli ušetrení sklamania z výberu nesprávnej školy a neskôr zamestnania, výberu nevhodných záujmov, koníčkov, výčitiek z nesplnených ambícií rodičov...
Stále platí známe „škola hrou“. V základnej škole som mal jedno obrovské šťastie – matematiku ma učil vtedy ešte docent Milan Hejný. Je pravda, že sme boli tak trochu experimentálna trieda, ale nie všetci aj na matiku... :-) Napriek tomu dokázal zaujať pozornosť aj spolužiakov, ktorí by pri inom učiteľovi mali s matikou veľké problémy a znenávideli by ju. Vďaka jeho didaktickému prístupu sme sa však na hodiny s ním vždy tešili. Ako to robil? Jednoducho hrou. Rozprával nám napríklad atraktívne príbehy (rozprávky, indiánky, grécke báje...) a počas deja sa hlavný hrdina dostal do situácie, keď musel vyriešiť nejaký logický či matematický problém. A keďže sme boli zvedaví, ako to dopadne, všetci sme sa zapájali do navrhovania možných riešení. Bol to tak trochu divoký detský brainstorming :-) a v triede bolo dosť hlučno... ale nakoniec sme spoločne vždy našli riešenie. Vďaka tomu, že „prekážku“ zjednodušil a preformuloval na úroveň našich vtedajších vedomostí, v základnej škole sme riešili aj niektoré úlohy vysokoškolskej matematiky. Niekedy na nás „našil búdu“ v podobe úloh, ako je kvadratúra kruhu alebo trisekcia uhla :-), a my sme si dobre turbovali hlavičky, aby sme ich vyriešili... Chodili sme s ním cez prázdniny (!) na letné matematické tábory, neskôr nás učil aj na gymnáziu a trúfam si povedať, že mnoho spolužiakov sa na tú školu dostalo a neskôr pokračovalo aj na vysokej škole najmä vďaka nemu. A ovplyvnil nás aj ľudsky, niekedy si vyčítam, že sme ho nepočúvali ešte viac... Prof. RNDr. Milan Hejný, CSc., je pre mňa príklad jedinečného osvietenca, ktorý už pred 30 rokmi vedel, „ako na to“. Nesmierne si ho vážim ako učiteľa aj človeka, skláňam sa pred ním (ahoj, Miňo!) a dávam ho ako inšpiračný vzor pre našich reformátorov.
Je mi jasné, že v rámci reformy je nevyhnutné zmeniť aj legislatívny rámec, inštitucionálne zabezpečenie, mať vyčlenených viac financií atď., ale v prvom rade by som apeloval na zdravý rozum a osvietený prístup. Je fajn, že sa teraz viac tlačí na jazyky, počítače atď., ale to je len nevyhnutná požiadavka trhu práce. Naším cieľom by malo byť, aby zo škôl vychádzali rozhľadení, harmonickí a morálne zdraví jedinci, pripravení boriť sa s nástrahami života.
Ak máte záujem vysloviť svoj názor k tejto téme, napíšte mi na adresu: mdrobny@pcrevue.sk
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 10/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
