štvrtok 1. novembra 2001

PC REVUE

Tragédia v USA sa dotkla množstva aspektov nášho života, nevynímajúc ani sektor IT. Okrem množstva osobných tragédií ľudí z IT, ktorí sa nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, samozrejme, ovplyvnila aj životný rytmus biznisu, ktorý sa na pár dní takmer úplne zastavil a potom sa len pomaly začal rozbiehať. Niektoré zdroje uvádzajú škody v astronomických výškach stoviek miliárd dolárov, čo sa mi však zdá prehnané. Navyše keď si uvedomíme, že tragédia odhalila mnohé slabiny informačnej a komunikačnej infraštruktúry podnikov a, naopak, poukázala na nevyhnutnosť decentralizácie, zálohovania, redundancie zdrojov, ale aj ochrany proti kybernetickým útokom a neželaným infiltráciám, vygeneruje táto udalosť pre IT sektor množstvo biznisu, pretože spanikárčení zákazníci sa budú dožadovať okamžitého upgrade svojich IT infraštruktúr. Tragédia jasne poukázala, že ak konzervatívna spoločnosť nevymení papierový dokument za elektronický so všetkou starostlivosťou, ktorá mu prináleží, v prípade aj podstatne menšej nehody, ako bola tá v New Yorku, to môže pre podnik znamenať okamžitý exitus. Udalosti v USA priniesli aj efekt lesného požiaru, keď pre neduživejšie spoločnosti na vratkých nohách znamenali posledný klinec do rakvy.
V nijakom prípade nechcem znižovať hrôzu tragédie v USA, ale je neuveriteľné, akým zásadným spôsobom sa dotkla celého sveta, aké citlivé sú všetky globálne spoločenské, politické, ale aj biznis procesy. Neuveriteľná bola aj mediálna hystéria, ktorá sa spustila po konflikte. Áno, je to hrozné, zomrelo veľa ľudí, vznikli veľké škody, ale z vecného hľadiska to bolo lokálne nešťastie, také ako zemetrasenie v Arménsku alebo záplavy či tajfúny v Bangladéši. To, prečo sú médiá ešte mesiace po udalostiach stále plné tej istej témy, je okrem vojenského zásahu najmä fakt, že sa to dotklo práve USA, že bol otrasený pocit bezpečnosti a nedotknuteľnosti, čo pre USA, ktoré vojnový konflikt na vlastnom území nikdy nezažili, je úplne nepredstaviteľné. Pozitívnym prínosom tragédie by bolo, keby sa svetové mocnosti naozaj spojili, prekonali pocit potreby ochraňovať vlastné mocenské záujmy a naozaj by ak už nie zlikvidovali, tak aspoň výrazne potlačili svetový terorizmus. A dobre by bolo, keby im vydržalo nasadenie a pocit spolupatričnosti pri liečení ďalších svetových „vredov“, ako sú organizovaná kriminalita, diktátorské režimy, ochrana životného prostredia atď. Jednoducho by sa pokúsili zaviesť globálnu „diktatúru“ demokracie a svetový poriadok. Ale to som asi priveľký optimista (ak nie priam naivka).
Vráťme sa však späť k IT. Treba uznať, že to tie firmy naozaj nemajú ľahké. Najprv spľasla bublina dot-com, potom prišla recesia, teraz udalosti v USA. Každú chvíľu príde informácia o ďalšej akvizícii či bankrote. Spred očí nám miznú firmy, s ktorými sme sa stretávali uplynulých 10 – 20 rokov. Svet sa mení, mení sa trh, mení sa správanie zákazníkov, menia sa ich potreby. Je možné, že v každom segmente zostane nakoniec dvojica-trojica veľkých hráčov a menšie ryby budú jednoducho pohltené. Prekvapuje ma však, že väčšina firiem odovzdane čaká, ako to s nimi dopadne, hoci mnohé náznaky meniaceho sa prostredia tu sú keď už nie roky, tak určite mesiace. Nerozumiem ambíciám mnohých veľkých firiem robiť všetko: vyrábať a predávať železo, softvér, mať vlastný vývoj, robiť integráciu, mať celosvetové zastúpenie. Teraz sa následne búchajú do hrude: „My sme tí správni chlapci, ktorí vám budú robiť servis,“ vidiac v službách poslednú profitabilnú aktivitu. Bohužiaľ, zabúdajú, že na toto tajomstvo prišli už aj iní. Nerozumiem, prečo si už dávno mnohé veľké firmy nepovedali: Nejdem robiť vlastnú výrobu, lebo v tom je lepší XY a je pre mňa lacnejšie kupovať to od nich a predávať pod vlastnou nálepkou. Nejdem robiť koncový predaj, lebo XY má takú efektívnu logistiku, s ktorou sa nedá súperiť. Nejdem robiť vlastný výskum, lebo je príšerne drahý a je výhodnejšie platiť licenčné poplatky. Nebudem udržiavať pri živote také široké produktové portfólio, keď väčšina z neho je udržiavaná pri živote umelo, len z dôvodu prestíže či imidžu. Nebudem za každú cenu držať trhový podiel, keď pri tom vykrvácam. Robme len to, v čom sme dobrí, robme to však poriadne a s nasadením všetkých zdrojov. Dávno je preč éra, keď všetci robili všetko: dajte nám tú zákazku a my vám dáme desktopy, servery, sieťovú infraštruktúru, systémovú integráciu, služby. Excelentným príkladom je PC trh, na ktorom krvácajú skoro všetci, podobným syndrómom sú postihnutí výrobcovia mobilných telefónov, ktorí sa v záujme prežitia buď vzdávajú výroby, alebo dokonca spájajú s pôvodnou konkurenciou.
Pravdu povediac, nezávidím riaditeľom veľkých firiem ich stotisícové platy a bonusy, hoci sú v dolároch. Nie je jednoduché uspokojiť naraz akcionárov, zákazníkov aj vlastných zamestnancov. Ak do toho navyše príde zmenená situácia na trhu, nedajbože katastrofa ako tá v USA, umanažovať taký kolos je mimoriadne náročné, ak nie nemožné. Niekedy však treba nájsť odvahu urobiť rázny chirurgický rez, presvedčiť všetkých zúčastnených o jeho nevyhnutnosti a uskutočniť ich. „Bohužiaľ“, všetci sme len ľudia, a preto v súčasnosti vidíme toľko chybných rozhodnutí a následných pádov okolo seba. Zákon džungle je však neúprosný...
BTW: ako vidíte z obálky, v rukách držíte práve sté vydanie PCR. Keďže táto udalosť presahuje rozsah vyhradený na príhovor, venujem sa jej v samostatnom článku. Dúfam, že sa vám bude páčiť.


Zaujímavé čítanie jubilejného čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 11/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný